Zákaz maloobchodného predaja je patologickým prejavom dlhoročného vysedávania v poslaneckých laviciach. Zjavne páni poslanci nadobudli pocit, že vedia lepšie ako máme žiť a čo máme kedy robiť.
Povinné zatvorenie maloobchodných prevádzok počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja je ďaľšia z radu hlúpostí a ekonomických nezmyslov vládnych poslancov, bezpochyby s vedomím vlády Slovenskej republiky.
Namiesto slobody rozhodnúť sa, či pôjdeme nakupovať vo sviatok alebo nie, nám to jednoducho zakážu. A nielen to.
Študentom zakážu možnosť privyrobiť si cez voľný deň.
Aj ľuďom, ktorí by cez sviatok radi robili za príplatok, to zakážu.
Zákaz predávať ďaľších 12 dní v roku znamená o 5% menej predajných dní z približne 240 dní fondu pracovného času. Zároveň to znamená menej odpracovaných hodín pre každého zamestnanca.
Ak som podnikateľ, ktorý má v prenájme obchodné priestory, za ktoré platím mesačný nájom bez ohľadu na počet pracovných dní a zakážu mi ďaľšie dni predávať, mám niekoľko možností ako vzniknutú situáciu riešiť:
1. Zdražiť tovar, aby som udržal tržby a súčasný počet zamestnancov.
2. Prepustiť 5% zamestnancov. Z každých 20-tich bude jeden nadbytočný.
3. Znížiť mzdy o 5% všetkým zamestnancom.
4. Zvýšiť výkonnosť zamestnancov o 5% každý deň a dohnať výpadok tržieb.
Je to síce naša vláda, ale najväčšiu radosť urobí zákazom sviatočného predaja pohraničným obchodom v blízkom zahraničí. Choďte si cez víkend pozrieť evidenčné čísla vozidiel napríklad na parkovisku v Brne pri Olympii.
Rozlúčim sa s vami pokračovaním budovateľskej piesne z čias socializmu.